Bola som na návšteve u ľudí, ktorých mám rada. Na túto návštevu som sa tešila. No tento raz som sa necítila pohodlne. Osoba, ktorá ma pozvala, pôsobila podráždene, aj keď sa snažila tváriť milo. Po istej dobe ma začal prenasledovať pocit, že ma tam pozvali iba preto, že sa to na takú udalosť patrí. A tak moje myšlienky stále viac blúdili k práci, ktorú mám rada, namiesto toho, aby som sa sústredila na prítomný okamih.
Môžeme sa ocitnúť na udalostiach, kde nie sme vítané zo srdca, ale skôr preto, že to tak vyžadujú okolnosti. Ako sa s tým vyrovnať a ako nájsť rovnováhu medzi tým, čo chceme robiť, a tým, čo sa od nás očakáva?
Keď cítime, že sme pozvané iba zo zdvorilosti
Od istej doby som mala zvláštny pocit, že som tam len preto, lebo sa to patrí. Nebola tam tá prirodzená radosť z mojej prítomnosti, ktorú by som očakávala. Osoba, ktorá ma pozvala, sa síce snažila byť milá, ale niečo v jej správaní naznačovalo, že nie je úplne spokojná. Ako som tam sedela, stále viac som si uvedomovala, že moje myšlienky neustále smerujú k práci – k tomu, čo by som teraz radšej robila, čo ma naozaj napĺňa.
Nestalo sa to často, ale takéto situácie zanechávajú vo mne pocit vnútorného nepokoja. Som tam, ale zároveň tam vôbec nie som. Mysľou blúdim niekde inde a rozmýšľam nad tým, či by som mala ostať, alebo jednoducho odísť. No nie vždy je to také jednoduché.
Keď myšlienky blúdia k práci
Keď sa ocitnem v prostredí, kde sa necítim vítaná, u mňa je prirodzené, že moje myšlienky začnú blúdiť inam. V mojom prípade to bola práca, ktorá ma baví a napĺňa. Cítila som, že by som teraz mohla pracovať na niečom zmysluplnom, niečom, čo mi prináša radosť a pocit úspechu. No namiesto toho som sedela na návšteve.
Podľa mňa myslieť na prácu v takýchto situáciách nie je nič zlé. Často je práca pre mňa priestorom, kde sa cítim sebaistá a kde mám kontrolu nad tým, čo robím. Práve preto, keď sa ocitnem v nepríjemnej situácii, moje myšlienky často smerujú k tomu, čo mi dáva pocit istoty a naplnenia.
Spoločenské očakávania vs. vlastné túžby
Je úplne bežné, že sa cítime rozpoltené medzi tým, čo sa od nás očakáva, a tým, čo naozaj chceme robiť. Spoločnosť na nás kladie určité normy a očakávania, ako by sme sa mali správať, kam by sme mali chodiť a s kým tráviť čas. No v skutočnosti nie vždy cítime, že je to to, čo by sme naozaj chceli.
V takýchto situáciách si musím pripomínať, že nie vždy musím plniť spoločenské očakávania na úkor vlastných pocitov a túžob. Niekedy je v poriadku priznať si, že mám iné priority. Ak ma práca alebo projekty, ktorým sa venujem, robia šťastnými, je dôležité si pre ne vytvoriť priestor, aj keď to znamená povedať niektorým záväzkom nie.
Ako zvládnuť situácie, keď sa cítime zbytočne
Tu je niekoľko tipov, ako sa s takýmito situáciami vyrovnať a zároveň si uchovať vlastný pocit spokojnosti:
1. Buď k sebe úprimná
Ak cítiš, že si niekde iba z povinnosti a necítiš sa tam dobre, buď k sebe úprimná. Nie je nič zlé na tom, ak priznáš, že by si radšej trávila čas inak. Je dôležité, aby sme si uvedomovali svoje vlastné potreby a neobetovali ich na úkor spoločenských očakávaní.
2. Neboj sa povedať „nie“
Nie všetky spoločenské záväzky sú povinné. Ak medzičasom cítiš, že by si radšej trávila čas inak, je v poriadku odmietnuť pozvanie a odísť. Dôležité je nájsť rovnováhu medzi tým, čo od teba očakáva okolie, a tým, čo naozaj potrebuješ.
3. Rozpoznaj signály svojho tela a mysle
Ak cítiš, že tvoje telo alebo myseľ ti naznačujú, že nie si na správnom mieste, počúvaj ich. Naše telo a myseľ nám často vysielajú signály, ktoré by sme nemali ignorovať. Ak sa cítiš unavená alebo podráždená, môže to byť znamenie, že je čas venovať sa niečomu inému.
Záver: Dôležitosť rovnováhy
Niekedy sa ocitnem v situácii, kde cítim, že som tam len preto, že sa to patrí. Je dôležité rozpoznať, kedy je správne zotrvať a kedy je lepšie venovať sa vlastným potrebám a túžbam. Nájsť rovnováhu medzi spoločenskými očakávaniami a vlastnými prioritami nie je jednoduché, no keď sa naučíme byť k sebe úprimné a počúvať svoje vlastné potreby, zistíme, že môžeme byť šťastnejšie a spokojnejšie so svojimi rozhodnutiami.
náhľadový obrázok: Photo by Christophe Hautier on Unsplash